Príhoda z autobusu

Autor: Ľubica Šoltésová | 22.11.2013 o 14:50 | (upravené 24.11.2013 o 16:23) Karma článku: 9,44 | Prečítané:  1544x

Ča! (Trhnutie celým telom.) ... Ha! (Trhnutie rukou a nohou.) ... Hmpf (Nekoordinovaný zvuk.) Asi 35-ročná blondína, ktorá vedľa mňa sedela v autobuse mala taktéto prejavy v nepravidelných intervaloch od pár sekúnd po necelú minútu. Bolo to včera a inšpirovalo ma to, aby som si už naozaj konečne založila blog. Celá príhoda trvala najviac tri minúty. A v podstate ani nemala dej.

Nastúpila som zadnými dverami. Na zadnom štvorsedadle sedela skraja staršia pani, vedľa nej mladšia pani, ktorá sa s ňou rozprávala, vedľa nej prázdne sedadlo a na kraji pán v strednom veku. Sadla som si medzi nich a premýšľala o kadečom, ako mám v MHDčke vo zvyku. Išla som iba dve zastávky z Kremnickej ku Auparku. Hneď po pár sekundách mi začalo byť jasné, že pani vedľa mňa nie je úplne obyčajná. Pomedzi rozprávanie sa s priateľkou/príbuznou sa strhávala, vydávala zvuky a potom zase pokračovala v koordinovanej činnosti akoby nič.  Ľudia okolo sa občas obzerali, letmo, snažili sa nezazerať, no bolo to evidentné. Netušili, ako si majú správanie tejto pani vysvetliť.

Ja som si ho vysvetliť vedela. Na 99 percent som si bola istá, že som natrafila na človeka trpiaceho tzv. tourettovým syndrómom, vrodeným neuropsychiatrickým ochorením, ktoré sa vyznačuje práve zvukovými a pohybovými tikmi.  Inak môžu byť títo ľudia úplne "normálni". O Tourettovom syndróme sú základné informácie napríklad aj na wikipédii (http://cs.wikipedia.org/wiki/Tourette%C5%AFv_syndrom). Naživo som doteraz ešte nikoho s týmto syndrómom nestretla, no vedela som, že takí ľudia existujú.

Ja som teda vedela, o čo sa jedná a preto som vedľa tejto pani pokojne a úplne uvoľnene sedela. No popritom som rozmýšľala, aké to je, keď na ňu denno-denne ľudia pozerajú a netušia, čo sa s ňou deje. A zároveň som si uvedomovala, akí neistí niektorí ľudia sú, pri pohľade na moju spolucestujúcu. Ja som mala výhodu v tom, že som vedela čo sa deje a mohla som byť pokojná. Zároveň som aj ja vyzerala trochu divne - pokojne si sediaca vedľa niekoho, kto je "očividne nenormálny". Bolo pre mňa príjemné prekvapenie, keď som zistila, že sa na nikoho z mojich spolucestujúcich nepozerám zhora, ako by som to možno niekedy v minulosti urobila. Brala som to ako jednu z mnohých situácií zo života, v ktorej sa všetci správajú najlepšie ako vedia.  No zároveň som mala pocit, že v tom autobuse niečo zásadné chýbalo. Čo? Ťažko sa mi to pomenúva. Napadali mi rôzne slová: spolupatričnosť, porozumenie, tolerancia? Alebo možno jednoducho iba komunikácia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?